KÚPELE LÚČKY, a.s.

     Lúčky ležia pod Chočskými vrchmi, pri vyústení Ráztočnej doliny do Liptovskej kotliny.  V okolitom lesnom poraste prevláda smrek, zriedkavejšia je borovica a buk. Sú tu hnedé lesné pôdy, rendziny a pararendziny. Na blízkom Choči rastú slovenské endemity, a to klinček lesklý a lomikameň tatranský.

V roku 2012 oslavujú kúpele 300. výročie ich prvej zmienky.

Okolie Lúčiek bolo osídlené už v eneolite. Bolo tu sídlisko s kanelovanou keramikou a odtiaľto pochádza aj hromadný nález bronzových nádob z mladšej doby bronzovej. Najstaršia písomná správa o dedine Lúčky je z roku 1266. Druhá najstaršia zmienka o dedine je z roku 1287. Dedina vznikla na mieste, ktoré obyvatelia z Liptovskej Teplej užívali ako lúky. Od 16. storočia Lúčky patrili hradnému panstvu Likava.

V roku 1600 tu stálo 17 obývaných poddanských domov, tri opustené a mlyn. V období panovania Jozefa II. (1780 - 1790) Lúčky tvorilo 85 domov, v ktorých žilo 680 obyvateľov.

Liečebný účinok minerálnych prameňov, ktoré aj dnes patria k základnej liečebnej procedúre v kúpeľoch, bol známy už dávnejšie a nezistila ho iba moderná lekárska veda. Stáročné skúsenosti s liečivými vlastnosťami prameňov dokazujú, že ich vyhľadávali chorí dávno pred nami. V 18. storočí boli známe všetky termálne a studené pramene v Liptove, o povahe a vlastnostiach vôd však chýbali hlbšie poznatky. O niektorých minerálnych prameňoch bolo známe, že mali liečivé účinky. Boli to vlastne prírodné vody, ktoré obsahovali minerálne látky. Poznatky o vodách sa dedili z pokolenia na pokolenie, úlohu tu zohrávala tradícia. Pitná a kúpeľná liečba sa uplatňovala postupne. Na liečenie sa začali používať predovšetkým termálne pramene, pri ktorých postupne vznikali kúpeľné zariadenia.

Kúpeľná liečba v Lúčkach nadviazala na ľudovú liečbu a budovala sa podľa starších tradícií. Aplikovala sa iba postupne, výstavbu prvých solídnejších kúpeľných domov nemožno stotožniť so vznikom kúpeľov. Živší ruch pri prameňoch v Lúčkach nastal okolo roku 1760.

Zásluhy o vznik a zveľadenie kúpeľov pripísal známy slovenský geograf Ján Matej Korabisnký zemanovi Adamovi Turanskému. Už vtedy tam stál hostinec aj s maštaľou a tak sa Lúčky stali nielen miestom liečenia a odpočinku ale aj zábavy. Lúčky sa začali väčšmi rozvíjať na prelome 18. a 19. storočia. Kúpeľná liečba sa tu zakladala na vyskúšaných metódach, platil tu istý kúpeľný režim a indikácie sa stanovovali podľa chemického rozboru vody. Okrem domácich hostí sa tu liečili aj cudzinci.

V 60. rokoch 19. storočia v súpise kúpeľných stredísk v Liptove sú podchytené iba Lúčky a Korytnica. V roku 1864 prestavali v Lúčkach kúpeľný dom. V roku 1872 kúpil kúpele od štátu Ján Tholt a prikročil k ich renovácii. Prestaval kúpeľný dom a dovtedajšie dva bazény spojil do jedného, priestrannejšieho. Ku kúpeľnému domu dal pristavať halu. Zlepšilo sa tiež ubytovanie postavením viacerých viliek a hostia mali k dispozícii novú reštauráciu.

Na prelome 19. a 20. storočia kúpele v Lúčkach znova získali na popularite, do určitej miery prosperovali, čo znamenalo udržanie a niekedy aj zvýšenie návštevnosti, hoci išlo o menšie stredisko. Prichádzali sem klienti z USA, z cárskeho Ruska, z Viedne, z Budapešti, Rumunska, Čiech.....

V septembri roku 1912 podielnici z Lúčok podali verejno-správnemu výboru Liptovskej župy žiadosť o zaradenie Lúčiek medzi liečivé kúpele v Uhorsku. V podaní na piatich stranách podrobne poukázali na význam liečivých vôd, ktoré prinavrátili zdravie mnohým chorým. Podľa mienky hlavného slúžneho kúpele boli súce na zaradenie medzi liečivé, keďže boli vybavené na primeranej úrovni.

Novodobým bádaním sa kúpeľná liečba dostala na vedecký základ, podopretý klimatickými, chemickými a biologickými výskumami, ktoré zdokonalili metódy liečby. Lúčky svojimi procedúrami, medzi ktoré patrilo pitie minerálnej vody, kúpanie sa v liečivom prameni, masáže a rozličné kombinácie, vracali zdravie rozličným spoločenským vrstvám. O novú klasifikáciu a chemickú analýzu minerálnych vôd v Lúčkach sa v roku 1916 zaslúžil uznávaný odborník Dr. Viliam Hanko z Budapešti, člen Uhorskej akadémie vied.

Významnú úlohu v rozvoji kúpeľníctva za Slovenskej republiky zohrala Robotnícka sociálna poisťovňa v Bratislave. Podľa zákona sa starala o zdravie poistenca a jeho rodiny. Zo svojich prostriedkov stavala a zriaďovala nemocníc, sanatóriá a zveľaďovala kúpeľné strediská. Začiatok socialistickej éry v dejinách kúpeľníctva znamenal zákon č. 125 zo 6. mája 1948. Prírodné liečivé zdroje a kúpele boli znárodnené. Štát tým nadobudol právo disponovať s minerálnymi prameňmi a získal vlastnícke právo na kúpeľný majetok. Znárodňovanie sa skončilo v roku 1950. V 60.  rokoch 20. storočia sa začala nová výstavba, ktorá zvýšila kapacitu kúpeľov a zmenila celkový vzhľad kúpeľného areálu.

​

Za desaťročie 1960 - 1970 sa zvýšil počet lôžok na 196, ale existujúce kapacity už nepostačovali, pretože prudko vzrástol záujem pacientov o kúpele.

V roku 1968 sa začala výstavba liečebného domu Choč a začal sa budovať aj liečebný dom Penzión. Súčasne sa začala budovať centrálna kotolňa. Vybudovaním liečebného domu Choč sa zvýšila kapacita o 160 a liečebného domu Penzión o 21 lôžok. Výstavbou potrebných priestorov v liečebnom dome Choč sa vytvorili podmienky pre kultúrne a spoločenské vyžitie vtedajších pacientov.

     V roku 1998 bolo zrekonštruované balneo oddeleie a dostalo súčasnú podobu. Rekonštrukciou prešli postupne všetky poschodia v liečebnom dome Choč a Penzióny A a B.

     V roku 2008 bol vybudovaný nový AQUA - VITAL Park, ktorý sa plánuje neustále rozširovať. Stále však pracujeme na skvalitňovaní prostredia a služieb v kúpeľoch, ktoré pomôžu k zvýšeniu spokojnosti všetkých klientov.

     Od roku 1950 sa kúpele špecializovali len na liečbu ženských a onkologických ochorení, ale v roku 2005 sa znovu vrátili k liečbe ochorení pohybového ústrojenstva. V roku 2008 pribudla k dovtedy liečeným indikáciám aj liečba chorôb z povolania. V rámci liečenia ochorení pohybového ústrojenstva majú kúpele vhodné podmienky aj na prevenciu a liečbu osteoporózy. V kúpeľoch sa liečia tiež choroby tráviaceho ústrojenstva, choroby z poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou, netuberkulózne choroby dýchacích ciest. Minerálna voda z prameňov HGL – 3 a BJ – 101 (Valentína) sa používa vo všetkých bazénoch a separátnych kúpeľoch. Je vhodná súčasne aj na pitie a je prístupná nielen ubytovaným hosťom ale aj širokej verejnosti.

     Liečivá voda, ktorá už mnohým pacientom prinavrátila zdravie pochádza z dvoch vrtov a používa sa v bazénoch aj v separátnych kúpeľoch.

     Kúpele sa nachádzajú v tichom horskom prostredí a sú vhodné pre všetkých ktorí si chcú oddýchnuť od každodenného rušného života.

     Poskytovaním kvalitných služieb sa kúpele dostali do povedomia mnohým klientom, ktorí vyskúšali ich ponuku a opätovne sa tam s radosťou vracajú, pretože kúpele sa držia hesla: „Najlepšia reklama je spokojný klient“.